Palivové drevo

Téma aktuálna práve teraz v zimnom období, hoci pri dreve viac ako pri iných veciach platí: „Keď sa zima opýta, čo si robil v lete…“ 🙂

Každý, kto vykuruje s drevom, sa snaží nakúpiť čo najviac dreva (množstvo) za čo najmenej peňazí (cena). Množstvo a cena sú teda základné vstupné parametre. Ale skutočne platí, že najnižšia cena za mernú jednotku predstavuje najlacnejšie palivové drevo…? 🙂

Áno, ale… (znalí problematiky sa teraz v duchu pousmejú). Platí to iba za predpokladu, že každý, teda kupujúci aj predávajúci, hovorí o tej istej mernej jednotke. Skúsme si to teda postupne objasniť tak trochu normálnejším laickým spôsobom…

Merná jednotka

V lesníckej praxi sa drevo meralo a meria rôznymi spôsobmi. V súčasnosti sa najčastejšie používa meranie dreva v priestorových metroch, metroch kubických a tonách. Vzájomné vzťahy medzi týmito mernými jednotkami sú zhrnuté v množstve odborných publikácií a tabuliek. Ja sa pokúsim načrtnúť základné súvislosti a pre zjednodušenie budem uvažovať iba o listnatom tvrdom dreve (LT).

• priestorový meter (prm): Používa sa prevažne na meranie krátkeho rovnaného dreva (RD), t.j. polená najčastejšie v dĺžkach 1 – 2 m. Ľudovo sa používa aj označenie horský meter. V minulosti to bola základná jednotka na meranie palivového dreva. Jeden priestorový meter znamená, že metrové polená sú uložené „v priestore“ na šírku jeden meter do výšky jedného metra = 1 x 1 x 1 m. Pozor nie je to kubík (!), keďže medzi jednotlivými polenami je aj prázdny priestor. Prepočet na meter kubický je daný koeficientom 0,54. Znamená to teda, že 1 prm = 0,54 m3. Upozorňujem, že koeficient je empiricky platný pre polená guliače a bol stanovený prevažne na polená v metrových dĺžkach.
• meter kubický (m3): Používa sa na meranie dlhších výrezov (guľatiny). Meria sa na základe dĺžky výrezu a jeho hrúbky meranej v polovici výrezu. Každý kus o určitej dĺžke a hrúbke má stanovený presný objem podľa jednotlivých drevín a je spracovaný v tabuľkách. V bežnej lesníckej prevádzke sa jedná o najpresnejšie, ale najprácnejšie meranie, nakoľko treba zmerať každý kus dreva.
• tona (t), resp. kilogram (kg): Používa sa na meranie prevzatého množstva najmä vlákninového dreva v celulózkach. Váha sa prepočítava na objem na základe vlhkosti dreva (vlhké drevo váži viac, suché menej, hoci objem je rovnaký).

Všeobecne platí, že pre každého je výhodnejšie iné meranie. V zásade však platí, že o spôsobe merania musí byť medzi dodávateľom a odberateľom dohoda – a to vopred.
Meter kubický ako merná jednotka vyhovuje prvovýrobcovi (dodávateľovi služby), t. j. tomu, kto je platený za výrobu. Pre neho je to najobjektívnejšie meranie.
Veľkému odberateľovi najmä spracovateľom vlákniny, vyhovuje meranie na váhu v tonách (hlavne atrotona) a to na mieste preberania hmoty. V kontexte s prvotným námetom článku sa tomu teraz nebudem venovať (hoci v tejto oblasti sa tiež vyskytujú perly)… 🙂
Priestorový meter zas najviac vyhovuje predávajúcemu, najmä súkromným obhospodarovateľom. Keďže „metrovica“ sa už takmer nerobí a všetci obhospodarovatelia lesa robia minimálne dĺžky 2m, ale aj viac, logicky z toho vyplýva, že koeficient by sa mal zmeniť. Bohužiaľ v platných normách a tabuľkách nie je stanovený koeficient na iné dĺžky a preto sa s obľubou používa koeficient 0,54 aj pri dĺžkach 4-6 m. Platí pravidlo, že čím sú polená kratšie, tým menej je priestorových metrov, hoci je to v objeme rovnaké množstvo dreva. V obrátenom garde to znamená, že čím sú polená dlhšie, tým je viac priestorových metrov. Keď teda napr. kúpite 20 prm dreva v metrovici, tak kúpite v objeme viac dreva ako keď kúpite 20 prm v dĺžkach 4 m, 5 m, alebo 6 m… Nedajte sa oklamať, hlavne keď od Vás pýtajú aj vtedy cenu za priestorový meter.

Množstvo

Základný prepočet množstva medzi prm, m3 a kg je uvedený v tabuľkách. Vzťahy a prepočty medzi jednotlivými mernými jednotkami navzájom podľa rôznych drevín, prípadne ešte aj v závislosti od vlhkosti však tvoria kapitolu samo o sebe…
Tu sa však otvára priestor na všetky obchodné triky, keď si predávajúci vzájomný prevod medzi mernými jednotkami upraví sám, alebo si prípadne vymyslí niečo nové, napr. „voľne sypaný kubík“, „sypaný big-bag, „štiepaný kubík“, prípadne iné nezmysly, ktoré potom v laickej verejnosti pri porovnávaní cien dreva vytvárajú chaos.
Aj v takomto prípade sa dá použiť zdravý sedliacky rozum. Uvediem príklad – niekto ponúka svoj produkt, t.j. voľne sypaný kubík štiepaného palivového dreva aj s dovozom, väčšinou nákladným autom do 3,5 t (vodičské oprávnenie skupiny B), pričom prezentuje, že na aute je takýchto kubíkov päť. Čo nám hovorí logika? Autá tohto typu (Iveco, Isuzu, Renault…) majú prevádzkovú hmotnosť cca 1950 kg, takže na náklad do povolenej hmotnosti ostáva 1550 kg. Podľa prepočtu v tabuľke 1 m3 tvrdého listnatého dreva váži cca 860 kg, t. j naložiť sa dajú max. 2 m3 dreva (on dokáže odviezť päť…hups?). Aby sme mu nekrivdili, možno myslel sypaný priestorový meter… Ložná plocha tohto typu auta je cca 3 x 2 m. Ak by to bolo na tom aute pekne naplno uložené, tak po celej ložnej ploche a na výšku 84 cm – teoreticky áno, ale vtedy by bolo takýchto 5 prm  v prepočte 2,7 m3 (zasa preťaženie… hups?). Takže koľko dreva a za akú cenu sa takto výhodne predáva…?

Cena

Všeobecne cena palivového dreva odráža ponuku a dopyt v regióne. Aj tu, ako všade, však existuje to príznačné „ale“. Všeobecne najväčším obhospodarovateľom je štátny podnik LSR. Logicky všetci čakajú, akú cenovú hladinu nastaví štátny podnik. Od tejto ceny sa potom odvíjajú aj ostatní „hospodári“ (nemôžu byť predsa drahší) a stanovia mierne nižšiu, alebo rovnakú cenu. Háčik je však v tom, že nie všetci sú platcovia DPH. Pritom predajná cena od mnohých súkromníkov neplatcov DPH je taká, ako od LSR cena s DPH, takže tento súkromník získa pre vlastnú potrebu o 20% viac (o vydávaní dokladov z ERP u súkromníkov ani nehovoriac). Pre konečného spotrebiteľa to síce môže byť jedno, ten si DPH neodráta, ale čo si napr. zaregistruje do bločkovej lotérie…? 🙂

(celkové hodnotenie +12, 16 hlasov)

Loading...